Viktor Horváth: „Vážme si toho, kto o nás píše“

Hľadanie národnej identity, etnické stereotypy, melanchólia či nostalgia za časmi dávnej slávy, literatúra ako zrkadlo nie len jednotlivca, ale aj národov... Aj toto sú témy utorkovej podvečernej debaty spisovateľov Krzysztofa Vargu a Viktora Horvátha, ktorá sa odohrala v priestoroch nadácie Polis za moderovania Pavla Rankova.
Okrem historicko-politického pozadia maďarsko-poľských vzťahov, s ktorým sa prítomní mohli zoznámiť prostredníctvom rozprávania týchto dvoch autorov, sa diskutovalo aj o vplyve emócií a ideí na vytváranie názorov o rôznych národoch, ale i na vytváranie vzťahov medzi nimi. Pri rozprávaní o rôznych svetlých aj temných míľnikoch v dejinách Maďarska a Poľska, padla reč aj na iné krajiny, vrátane Slovenska. Autori nezabudli spomenúť, že v každej situácii existuje viacero pohľadov na vec. Človek by si mal dávať pozor na zaujatosť stereotypmi. Viktor Horváth podotkol, že je dôležité vnímať aj iné stanoviská, pretože „tak ako jedinca, tak aj veľkú spoločnosť je lepšie vidieť zvonku“. A keďže literatúra je svojim spôsobom zrkadlom, „vážme si toho, kto o nás píše.“
Krzysztof Varga zdôraznil, že národy strednej Európy sa často stavajú do pozície obete histórie, veľa trpeli a málokedy si pripúšťajú, že naopak organizovali utrpenie. Ťažko sa zbavujú tohto stereotypu. Ani podľa Viktora Horvátha sa v stredoeurópskych národoch neudialo vyrovnanie s históriou, znovuprežitie udalostí tým, že by sme o tých veciach hovorili a mentálne sa vyčistili.
„Budúcnosť národov strednej Európy závisí od toho, ako sa tie malé vyrovnajú so svojou minulosťou a so svojím nacionálnym egoizmom – a to nie je len problém slovensko – maďarský, ale napríklad aj poľsko – litovský,“ dodáva Krzysztof Varga
Diskusia sa rozbehla hneď po druhej, pomerne krátkej časti besedy - prezentácii knižky, ktorá predstavuje súčasné Maďarsko po páde komunizmu, Neznámy sused, s podtitulom 20 rokov Maďarska. Diskutujúci „zabŕdli“ do tém, ktoré sa týkajú spolunažívania krajín v EÚ, úlohy lokálnych kultúr národov. Je dôležité udržať si kultúrnu identitu. „Z hľadiska politiky zabudnime na národ a myslime naň z hľadiska kultúry. Na Západe vidíme, že sa to dá. Príkladom je i Amerika, na ktorú pozeráme tak zvysoka. Má krátku históriu, a preto maličkosti majú význam, a tie potom pomáhajú udržiavať identitu danej oblasti. Od nich sa môžeme naučiť, čo je lokálne dôležité. Čím sme lokálnejší, tým sme bližšie ku koreňom,“ povedal Viktor Horváth.
O chvíľu neskôr sme z Európy precestovali do Ameriky, a to v neformálnom rozhovore. Viktor Horváth rozpovedal o jeho pobyte v USA. A prečo sú jeho poviedky práve z prostredia New Yorku? Pretože New York je mesto úžasne kozmopolitné a rôznorodé, je iné ako ostatné časti USA, či sveta. „New York nie je jedna veľká bublina. New York je množstvo bublín, milióny fragmentov, ktoré vytvárajú umenie, „a to je na tom to krásne.“
Mária Ižová, novinársky workshop